The Chieftains The Wide World Over BMG Slávna skupina Chieftains oslávila 40. výročie svojej existencie samplerom. Aj keď u tak plodnej skupiny je to dosť nezvyčajný počin, je aj dosť logický, pretože za tie štyri desiatky rokov Náčelníci nahrali neuveriteľné množstvo neuveriteľnej hudby v najrônejších konšteláciách, podobách, zoskupeniach a štýloch.O tom, že ich pobyt na tomto svete je všetko iné len nie vegetovanie, svedčí pekný rad platní, Grammy a dokonca aj hudobné Oscary. Štyridsiatku Náčelníci teda oslávili prácou a k narodeninám si nadelili album The Wide World Over. Aj keď Chieftains sú mimoriadne plodnou kapelou, nová platňa nie je tentoraz radový album, ale výber z najrôznejších doteraz vydaných, ale aj nevydaných nahrávok. Až na výnimky sú existujúce nahrávky vybrané z poslucháčsky najvďačnejších platní, to znamená z albumov, ktoré Chieftains nahrali s atraktívnymi hosťami. Takže prakticky úplne sú odignorované prvé, ešte pomerne tradicionalisticky ponímané albumy. Po dve nahrávky sú prevzaté z "dámskeho" Tears Of Stone, soundtracku Long Journey Home a z komerčne najúspešnejšieho Long Black Veil, naopak mi chýba čo i len pripomienka zaujímavých (a úspešných) platní ako Bells Of Dublin alebo Irish Heartbeat. V poriadku je zaradenie nesporných vrcholov chieftainovských kooperácií, piesní v podaní Stinga a Sinéad O´Connor, naopak skôr len punc zaujímavosti má nahrávka s čínskym orchestrom alebo so Ziggym Marleyom.
(Miloš Janoušek)
|
RECENZIE
Dura & Blues ClubKľud a piesok Monti (Miloš Janoušek) Legenda slovenskej bluesovej scény, ktorej meno je obvykle neodmysliteľne späté so skupinou Bluesweiser, gitarista, skladateľ a spevák Juraj Turtev sa tentoraz objavil na čele ďalšieho zo svojich bluesových projektov, unpluggedového Blues Clubu. Mená ako Maťo Zajko, Igor Sabo, Stano Počaji alebo Silvia Josifoská sa objavujú v síce málo komerčných, o to však zaujímavejších a prekvapivejších projektoch a Kľud a piesok je vynikajúcou ukážkou akustického folk-blues, kde nikto zo zúčastnených neopúšťa svoje bluesové korene, ale spolu získavajú ešte čosi navyše - klubovú intimitu, znásobenú mäkkým zvukom akustických gitár a iných neamplifikovaných nástrojov. Že dobrá hudba má čo povedať aj pár rokov po svojom krste, dosvedčuje táto čerstvá reedícia albumu z roku 1999. 
FleretTo nejlepší Monitor (Miloš Janoušek) Skupina Fleret si zo škatuliek nikdy ťažkú hlavu nerobila. Mnohé ich piesne pôsobia ako folklór a mnohé sa aj novodobým folklórom už stali. Začiatky Fleretu sú síce spojené s menom Vlastu Redla (kto by nepoznal Zbohem galánečko, však?), ale dnes, po rokoch, je Fleret nadupanou kapelou, ktorej "sláva sa nebies dotýka" - teda, aspoň tých valašských určite. Je to rock, folk-rock, hard-rock? Ťažko povedať - na jednej strane ich živelnosť a energia pripomína írskych punkfolkových Pogues, na druhej strane spoločné vystúpenia s prvou dámou českej ľudovky Jarmilou Šulákovou sú určite všetko iné, len nie folkloristický skanzen a pietne prehrabávanie sa v spevníkoch zabudnutých moravských vlastencov. Tá najlepšia energia sa z takýchto kapiel na poslucháča prelieva na koncertoch a dôkazom toho je aj toto živé CD. Pre tých, čo ešte neboli na fleretovskom koncerte, zostáva len prilepiť sa na repráky a vzdychnúť si: "Kurnikšopa tož to jo!" 
Leonard CohenTen New Songs CBS (Miloš Janoušek) Leonard Cohen sa síce od svojej folkovej minulosti odpútal už hodne dávno a v súčasnosti piesne v jeho podaní sú skôr o šansón než folk, vždy je to však hudba, ktorá človeka poteší, alebo aspoň neurazí. Najnovšia platňa patrí medzi štandardné produkty, kde Cohen síce neprekvapuje ničím novým, ale zároveň ani nepodlieza latku, ktorá je v jeho prípade postavená pekne vysoko. Za isté mínus by sa dala považovať jedna a tá istá (nostalgická) nálada skladieb. Človeku jeho veku a skúseností síce sluší múdra rozvážnosť a premýšľanie o dôležitých veciach, pri štyridsať minútovom albume však naraz začne hroziť istá monotónnosť a poslucháčovi za zažiada aspoň trochu hudobných prekvapení z albumov I´m Your Man alebo Future. 
Vŕbovské vŕbyVŕbovské vŕby Diva (Miloš Janoušek) Mystifikátor, priekopník a popularizátor priemyselného folklóru, hráč na všetko možné a nemožné Andrej Budislav Jobus debutuje v nečakane serióznom projekte Vrbovské vŕby a v základnej trojici A.Jobus - Peter Klčo-Rastislav Jobus - ale i s prizvanými hosťami - prináša sedemnásť piesní v rýdzo folkoristickom podaní. Zvuk gájd, bubna, citary, trombity, ozembuchu, píšťaliek a ďalších nástrojov vytvára sound, ktorý nás príjemne dráždi napríklad na bretaňských nahrávkach a naše podvedomie zrazu pripúšťa, že možno aj my sme Kelti. Hoci na cédečku je väčšina piesní naozaj ľudových, ani tu sa nezaprelo Jobusove mystifikárstvo (alebo talent), keď presne v duchu tradičného materiálu zložil piesne Ve Vrbové na kopci, O vrbovském znaku alebo Zmékla koza. 
Čechomor a Jaz Coleman Proměny Venkow (Miloš Janoušek) Až na výnimky je prístup k ľudovke dvojaký - alebo ju udržať v čo najautentickejšej podobe (čo však je v prípade útvaru, ktorý sa dedí z generáciu na generáciu a prenáša z miesta na miesto prevažne ústnym podaním vlastne autentické?) alebo je tu snahu čo najviac ju prekopať, zmodernizovať a povýšiť až kamsi do oblasti Umenia. Platňa Proměny je výsledkom stretnutia skupiny Čechomor s Jazom Colemanom a zároveň obrazom toho, ako si predstavuje človek s klasickým hudobným vzdelaním prácu s ľudovou piesňou. Výsledkom je vznešená, miestami až dramatická hudba s filmovým dizajnom, nemôžem si však pomôcť, ale napriek všetkým udeleným oceneniam má podobné nadžánrové stretnutie Vlastu Redla s Hradišťanom v sebe oveľa viac energie a nápaditosti ako tento ambiciózny symfonický projekt. 
Žalman & spol...v tom roce jedna Venkow (Miloš Janoušek) Pavel Lohonka Žalman na svojom tuším už jedenástom albume s formáciou & spol. prináša opäť farebnú, zväčša folkrockovú hudbu s bohatými vokálmi a s dnes už v Čechách takmer neodmysliteľnou inšpiráciou keltskou hudbou. Zámerne zdôrazňujem spojenie "zväčša folkrocková hudba", pretože s týmto žánrom Žalman & spol. na platni chvíľami zachádzajú dosť voľne. Inšpiráciu nachádzajú rovnako vo folku ako aj v rocku (podobnosť s direstraitsovskými Brothers In Arms alebo klavírna inšpirácia skladbami Bridge Over Troubled Water či Let It Be je viac ako zrejmá), miestami zabiehajú dokonca až do pop music (to však našťastie len výnimočne). Z toho hľadiska by sa možno naozaj dala oželieť Ukolébavka, ostatné skladby však dávkujú chlapský sentiment primeranými dávkami a v miere, ktorú od Žalmana už roky prirodzene očakávame a ktorá je jeho odmysliteľnou ochrannou známkou. 
Daniel Salontay, Dlhé dielySeptember Slnko Records (Miloš Janoušek) Dlhé diely sú ťažko zaraditeľná skupina, čo však nijak neznižuje ich prínos a právo na existenciu - skôr naopak. Tvoria ju vynikajuci hudobníci Daniel Salontay a Maťko Zajko (gitary, dobro), perkusionista Ajdži Sabo a Šina (bg), ktorí však svoje muzikantské majstrovstvo plne podriaďujú hudbe, lepšie povedané pocitu z hudby. Starostlivo oddelujúc jednotlivé ingrediencie by sme určite našli vplyvy rocku, country alebo konkrétnej hudby, všetky spoločne však tvoria štýl, ktorá sa nedá označiť inak ako hudba Dlhých dielov a veľmi vzdialene pripomína to, čo v Čechách robí napríklad Oldřich Janota alebo Jablkoň - piesne a skladby, v ktorých viac než o konkrétnu melódiu alebo text ide o pocit, aký dokáže dokáže v poslucháčovi navodiť. |